Hľadaný výraz: nehemiah 2, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 2
| 1 V mesiaci nísan v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa, keď víno bolo práve pred ním, dvihol som víno a podal kráľovi. Keďže som pred ním nebýval smutný, 2 kráľ sa ma opýtal: Prečo máš smutnú tvár? Veď nie si chorý. Nie je to nič iné ako smútok v srdci. Veľmi som sa preľakol. 3 Odpovedal som kráľovi: Nech žije kráľ naveky! Ako nemám byť smutný, keď mesto, kde sú hroby mojich otcov, je zrúcané a jeho brány pohltil oheň? 4 Nato mi kráľ povedal: Čo tým myslíš? Medzitým som sa modlil k Bohu nebies. 5 Kráľovi som povedal: Ak sa to kráľovi páči a ak je ti tvoj služobník milý, pošli ma do Judska, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho vybudoval. 6 Vtedy sa ma kráľ opýtal — a kráľovná sedela vedľa neho: Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš? Kráľ uznal sa správne vyslať ma, keď som mu udal určitý čas. 7 Povedal som kráľovi: Ak to kráľ pokladá za dobré, nech mi dajú odporúčajúce listy pre miestodržiteľov v Záriečí, ktorí mi zabezpečia sprievod, kým neprídem do Judska, 8 a odporúčajúci list Ásafovi, správcovi kráľovských lesov, aby mi dodal drevo na zhotovenie brán chrámovej pevnosti, na hradby mesta a na dom, do ktorého sa mám nasťahovať. Kráľ mi vyhovel, lebo dobrotivá ruka môjho Boha bola nado mnou. 9 Prišiel som k miestodržiteľom v Záriečí a predložil som im kráľove odporúčajúce listy. Kráľ so mnou poslal aj veliteľov vojska a jazdcov. 10 Keď sa to dozvedel Sanballat Chóronský a amónsky sluha Tóbija, nesmierne ich zlostilo, že prišiel človek, ktorý sa usiluje o blaho Izraelitov. 11 Prišiel som do Jeruzalema a pobudol som tam tri dni. 12 Potom som v noci vstal, ja i niekoľko mužov so mnou, ale nikomu som neoznámil, čo mi môj Boh vnukol vykonať pre Jeruzalem. 13 Nemal som so sebou nijaké zviera okrem toho, na ktorom som jazdil. V noci som vyšiel Údolnou bránou k Dračiemu prameňu až k Hnojnej bráne a skúmal som hradby Jeruzalema, ktoré boli samá trhlina, a ktorého brány pohltil oheň. 14 Prešiel som k Pramennej bráne a ku Kráľovskému rybníku. Zviera však so mnou nemalo kadiaľ prejsť. 15 Preto som pešo v noci vystupoval údolím a skúmal som hradby. Potom som sa obrátil a vošiel som Údolnou bránou a tak som sa vrátil späť. 16 Predáci však nevedeli, kam som šiel, ani čo robím. Ani Židom ani kňazom, ani šľachticom, ani predákom, ani ostatným robotníkom som dovtedy nič neoznámil. 17 Potom som im povedal: Sami vidíte zlé položenie, v ktorom sa nachádzame, že Jeruzalem je zbúraný a jeho brány sú zničené ohňom. Nože, postavme hradby Jeruzalema, aby sme neboli ďalej na posmech. 18 Keď som im rozpovedal o ruke môjho Boha, ako dobrotivo vládla nado mnou, i o kráľových slovách, ktoré mi oznámil, povedali: Vzchopme sa a dajme sa do stavby! Nato priložili ruky k dobrému dielu. 19 Keď to počul Sanballat Chóronský, amónsky sluha Tóbija a Arab Gešem, posmievali sa nám a pohŕdavo nám vraveli: Čože to robíte? Chystáte azda vzburu proti kráľovi? 20 Nato som im odvetil: Sám Boh nebies nám dá úspech a my, jeho služobníci, sa pustíme do práce a budeme stavať. Vy však nemáte ani podiel, ani nárok, ani pamiatku v Jeruzaleme. |
| 1 Hľa, na vrchoch nohy blahozvesta, ktorý ohlasuje pokoj. Sväť, Júda, svoje sviatky a plň svoje sľuby. Nepríde už viac na teba ničomník; je celkom vyhladený. 2 Zhubca tiahne proti tebe. Len stráž pevnosť a sleduj cestu! Priprav sa a pozbieraj sily! 3 Veď Hospodin obnoví Jákobovu dôstojnosť ako vinicu Izraela, keďže ich votrelci vyplienili a zničili ich výhonok. 4 Štít jeho hrdinov sa červenie, bojovníci sú odetí do šarlátu. Železné vozy iskria v deň ním určený a cyprusy sa otriasajú. 5 Vozy sa šialene rútia ulicami a uháňajú námestiami. Vyzerajú ako fakle a mihajú sa ako blesky. 6 Spomenie si na svojich mocných. Keď sa neistou chôdzou budú náhliť k hradbám, už tam postavili ochranný kryt. 7 Stavidlá riek sú otvorené a chrám sa rúca. 8 Je určené: Obnažená bude odvlečená do zajatia. Jej slúžky nariekajú ako holubice a bijú sa v prsia. 9 Ninivčania boli oddávna ako jazero plné vody — teraz však unikajú. Zastavte sa, stojte! Nik sa však neohliadne. 10 Drancujte striebro, rabujte zlato! Zásobám niet konca. Vzácnejšie sú než všetky poklady. 11 Pustatina, spúšť, všetko je spustošené! Zronené srdcia a podlomené kolená. Všetci sa trasú a všetky tváre zbledli. 12 Kde je leví brloh a tá obecná pastva, kam prichádzal lev, levica a levíča? Už sa ich nik nebojí. 13 Ty, lev, ktorý si vo veľkom trhával pre svoje mláďatá a hrdúsil pre svoje levice, úlovkom zapĺňal svoje brlohy a korisťou svoje pelechy, 14 som proti tebe — znie výrok Hospodina zástupov. Ninivské bojové vozy spálim do tla a tvoje levíčatá strávi meč. Vyhladím tvoju korisť zo zeme a hlas tvojich poslov už nebude počuť. |
